V Březně u Loun sa o Žatecký chmel stará rodina Malých už 30 rokov. Ich chmelnice sa rozprestierajú na ploche 27 hektárov a zber tam v týchto dňoch práve vrcholí.
„Výhodu má ten, kdo je bližšie k rieke. Máme celé pole zavlažované, čo chmelu veľmi prospieva,“ vysvetluje majiteľ a jednateľ firmy Tadeáš Malý. Ešte mu nebolo ani tridsať, ale skúseností má na rozdávanie. Má odkiaľ čerpať pretože nadväzuje na svojho otca a tiež dedka. Chmel má táto rodina proste v krvi.
Tradičné odrody a rozmary počasia
Necelé dve tretiny polí rodiny Malých pokrýva najrozšírenejšia česká odroda Žatecký poloraný červeňák, ostatok patrí chmelu s príznačným názvom Sládek. Tohtoročnú úrodu očakávajú skôr priemernú, najviac bojujú s výkyvmi počasia. „Tento rok bol veľmi premenlivý, a tie trópy, čo sa opakujú posledné dva-tri roky, sú pre chmel šok. Zastaví sa vo vývoji a ďalej už nerastie,“ popisuje Malý. Chmel je síce vytrvalá a veľmi odolná rastlina, ale náhle výkyvy teplôt, sucho a škodcovia, ako mšice alebo svilušky, môžu výrazne ovplivniť úrodu aj kvalitu.
V minulosti ručne, dnes stroje
Ešte pred pár desiatkami rokov sa chmel zbieral ručne do košov a sušil na slnku. Dnes už to bez modernej techniky nejde. „To, čo by partia brigádnikov robila celý deň, zvládne traktor za pár hodín,“ hovorí Pavel Ježek z firmy AGRIMA Žatec, ktorá dodáva mechanizáciu. „Tie traktory sú väčšinou v celkovej šírke medzi 180 cm až dvoma metrami, aby bezpečne prešli celým riadkom, vpredu majú rozrážacie šípy a tiež orámovanú strechu kabíny, aby sa réva niekde nezachytila,“ dodáva Ježek. Stroje šetria čas aj ľudí, ktorých je v poľnohospodárstve stále nedostatok. Aj napriek tomu zber zaberie v Březně zhruba 27 až 32 dní, čo je v regióne najdlhšie. Brzdou je kapacita sušičky - rýchlejšie to skrátka nejde. Denne sa tu podarí spracovať úrodu z jedého hektára. Ešte pred dvaciatimi rokmi bývalo na smene až 25 ľudí, dnes si vystačíme so siedmimi brigádnikmi. Česacia linka v sezóne beží až 20 hodín denne.
Od hlávky k žoku
Z česacecj linky niekoľkými pásovými dopravníkmi putujú hlávky chmeľa do zásobníka, kde prechádzajú osmihodinovým procesom sušenia a následným „ukľudnením“. Potom sa lisujú do pädesiat kilových žokov, ktoré mieria do pivovarov v Česku aj do zahraničia. „Kvalitná hlávka musí byť pevná, zelená, bez prímesí a s výraznou vôňou. Hodnotí sa tiež obsah horkých alfa kyselín a vlhkosť – ideálne medzi 9 a 11 %,“ dodáva Malý.
Česká tradícia so svetovým menom
Česká republika patrí medzi najväčších producentov chmeľa na svete. Chmelnice sa rozkladajú na ploche skoro päť tisíc hektárov a len minulý rok poľnohospodári zozbierali viac ako sedem tisíc ton. Najväčšie renomé má práve Žatecký poloraný červeňák, ktorý si vďaka svojej jemnej aróme obľúbili pivovary po celom svete. V Březně zberom práce nekončia. V októbri a novembri sa chmelnice zazimujú a už v marci do nich opäť vyštartujú traktory. Rastlina sa potom šplhá po drôtoch až do osem metrovej výšky a za pár mesiacov znova vytvorí zelenú stenu, ktorá sa v auguste a septembri premení na voňavý poklad.
Celú reportáž si môžete pozrieť aj na tomto videu: