Cesta k samojazdným kombajnom
Skôr ako začneme s popisom jednotlivých modelov samojazdných kombajnov, zastavíme sa u ich predchodcov. Symbolické označenie Model 1 mal prvý stacionárny mlátiaci stroj s klincovým mlátiacim systémom. Priemer bubna bol 36 cm, jeho šírka dosahovala 57 cm a mlátiace klince boli usporiadané v piatich radoch. Neskôr boli vyrábané tiež Modely 2 a 3, ktoré sa líšily väčším priemerom bubna (67 a 77 cm) a tiež väčším počtom radov s klincami (6 a 7).
V roku 1932 skonštruoval Louis Claeys svoj prvý mlátiaci stroj označovaný ako Model 42
Vývojová práca leona Claeysa priniesla ďalšiu trojicu modelov, ktorých základnou vlastnosťou bol široký mlátiaci bubon, ktorý meral 180, 190 alebo 220 cm. Priemer zostal rovnaký (36 cm) a po obvode bubna bolo umiestnených šesť mlátiacich líšt. Okrem vyššej výkonnosti mali tieto mlátiace stroje výhodu v tom, že potrebný výkon pre ich činnosť bol rovnaký ako pri predchádzajúcich modeloch. Pre pohon teda stačil rovnaký počet koní, alebo neskoršie rovnaké spaľovacie motory.
V roku 1932, štyri roky po ukončení štúdia na Vysokej škole technickej v Charleroi, skonštruoval Louis Claeys svoj prvý mlátiaci stroj. Mal označenie Model 42 a na svoju dobu pokrokovú konštrukciu s čistiacim ústrojenstvom, v ktorom nechýbal ventilátor. Model 42 bol úspešný a ukázal cestu k ďalšiemu vývoju.
Spaľovacie motory
Prvné mlátiace stroje boly poháňané zvieratami, väčšinou gápľa, ktorý do pohybu uvádzali kone alebo iné hospodárske zvieratá. Na začiatku minulého storočia však začínala éra spaľovacích motorov a tie sa postupne začali používať aj pre pohon mlátiacich strojov.
Už v roku 1910 začal Leon Claeys s výrobou spaľovacích motorov. Boli určené predovšetkým pre pohon mlátiacich zariadení, ale aj čističiek a mlynov na obilie. Bývali inštalované väčšinou na rovnakom mieste, kde pred tým chodili kone poháňať gápeľ, spaľovali benzín a ich výkon sa pohyboval v rozpetí od 5 do 14 koní.
Neskoršie začal Leon Claeys vyrábať aj dieselové motory. Bol priateľom Roberta Diesela, od ktorého získal dôležité informácie. A rovnako ako Dieselove, aj Claeysove vznetové motory boli spočiatku veľké a ťažké, a tak boli vhodné hlavne pre stacionárne mlátiace stroje alebo pre pohon generátorov určených pre výrobu elektrického prúdu. Produkcia dieselových motorov bola po mnoho rokov významnou produkciou firmy Claeys a stovky motorov boli vyvážané do zahraničia.
V roku 1947 vyrábala firma Claeys dokonca traktory. Jednalo sa o dva modely s výkonom 25 a 50 koní. Výroba týchto traktorov dosiahla len 75 kusov, lebo čoskoro skončila. Neboli totiž primárne určené ako univerzálne stroje pre poľnohospodárske práce, ale hlavne ako ťažné prostriedky pre mlátiace stroje, ktoré však boli čoskoro nahradené samojazdnými mlátiacimi strojmi.
Úspešné stacionárne modely
Ešte pred tým, ako z brán továrne v Zedelgeme vyšiel prvý samojazdný mlátiaci stroj - kombajn, dosiahli svojho vrcholu mlátiace stroje stacionárne. Bolo to hlavne v rokoch po skončení druhej svetovej vojny a firma Claeys v tej dobe vyrábala veľmi úspešné modely. Mali označenie X.M.H., X.M.K a X.M.D. V tej dobe sa jednalo o pokrokové stroje, ktoré už používali väčšinu prvkov, ktoré na nájdeme na kombajnoch aj dnes. Nechýbalo jednoklávesové vytriasadlo a mlátiaci kôš obopínal bubon v uhle 180 °C. To znamenalo veľkú účinnosť mlátiaceho ústrojenstva, ktorá sa pohybovala okolo 90 %. Mlátiace stroje mali priechodnosť 1,8 až 3,5 t mlátenej plodiny za hodinu, a ako bolo v tej dobe obvyklé, pohon zabezpečoval plochý remeň od traktora či neskoršie elektromotora.
Ťahané mlátiace stroje
Aj napriek tomu, že výkonné stacionárne mlátiace stroje pracovali veľmi dobre, povojnové roky so sebou priniesli mlátiace stroje z Ameriky, kde sa už vyskytovali stroje ťahané, a dokonca aj samojchodné. Bol to logický dôsledok skutočnosti, že použitie stacionárnych mlátiacich strojov so sebou stále ešte prinášalo veľké množstvo ručnej práce potrebnej pri zbere. A v Amerike, kde boli osievané veľké plochy, avšak s nižšími výnosmi, bola potreba mechanizovaného zberu oveľa naliehavejšia.
Stacionárne mlátiace stroje Claeys X.M.H., X.M.K. a X.M.D. už používali väčšinu prvkov, ktoré na kombajnoch nájdeme aj dnes. Nechýbalo jednoklávesové vytriasadlo a mlátiaci kôš obopínal bubon v uhle 180°
V roku 1949 firma PVBA Werkhuizen Leon Claeys predstavila prvý mlátiaci stroj v ťahanom prevedení. Jednalo sa o dva modely s označením MK a MD, ktoré sa líšili hlavne šírkou mlátiaceho bubna a tiež záberom žacej lišty.
Aj napriek tomu, že ťahané mlátiace stroje v ponuke firmy Claeys dlho nevydržali, boli dôležitým medzičlánkom pri prechode na stroje samojazdné. Ťahané mlátiiace stroje mali rovnaký mlátiaci systém ako tie stacionárne, len boli doplnené pojazdovými kolesami a žacím ústrojenstvom. Pri zbere nastával základný problém spočívajúci v rozdielnych podmienkach výmlatu, v ktorých musí mlátiaci stroj pracovať. Problémy boli hlavne, pokiaľ bolo vlhko. Ďalším problémom boli otáčky na súvratiach.
Francúzsky importér techniky Claeys predpokladal veľký úspech predajov, pokiaľ by sa podarilo zdokonaliť ťahané mlátiace stroje tak, aby mohli byť nasadené aj pri zbere ryže. V októbri roku 1951 prebehlo testovanie na juhu Francúzska a skončilo katastrofálne. Tím konštruktérov, ktorý viedol Frans Decoene, z testovania odchádzal s prvými návrhmi na samojadzný mlátiaci stroj. A za štyri mesiace to prišlo.
Samojazdný mlátiaci stroj
Prvý marec roku 1952 je dodnes v histórii firmy New Holland základným medzníkom. Na výstave poľnohospodárskej techniky v Paríži bol prestavený prvý samojazdný mlátiaci stroj - kombajn Claeys. Niesol označenie MZ a na vývoji sa pracovalo predchádzajúce štyri mesiace vo dne v noci. Podarilo sa a záujem zákazníkov predčil očakávania. Od tej doby sú kombajny základom sortimentu zberovej techniky firmy New Holland.
K tomuto úspechu však skoro nedošlo. V roku 1950 totiž boli významnou súčasťou vyrábanej techniky už zmienené dieselové motory. Dôležitým trhom bola India, kam sa dodávalo pätnásť motorov každý deň. Po druhej svetovej vojne však započala rýchla obnova japonského hospodárstrva a India začala byť zásobovaná lacnými motormi japonskej výroby. Došlo tak k tomu, že štyri stovky nových motorov zostali v indickom prístave Madras a už sa ich nepodarilo predať ani odviezť späť. Tým došlo ku kritickej finančnej situácii, ktorá produkciu prvých kombajnov ohrozila natoľko, že sa ich skoro nepodarilo vyrobiť. Našťastie sa podarilo zohnať peniaze potrebné na výrobu a v prvom roku bolo vyrobených 25 kusov kombajnov Claeys MZ. Na viac financie nestačily. V druhom roku to už bolo 100 kombajnov, o ktoré bol mimoriadny záujem.
Vedenie firmy Claeys si veľmi uvedomovalo význam prvých v Európe vyrábaných kombajnov. Každý nový zákazník absolvoval návštevu továrne, dostalo sa mu odborného výkladu o technických možnostiach nového stroja a potrebného občerstvenia. Finančná situácia bola kritická a neúspech modelu MZ by znamenal istý zánik spoločnosti. Okrem toho najvýznamnejší európsky konkurent firmy Claeys už mal taktiež kombajn vyvinutý. Výroba kombajnov Claas totiž začala hneď v roku 1953.
Prvý kombajn Claeys MZ na dobovom prospekte
Na budúce pre Vás chystáme legendárny kombajn M103. Dozviete sa aj ako sa zapísal do histórie a čím presvedčila.
Článok 4. - história kombajnov
ZDROJ: STEHNO, Luboš. Historie sklízecích mlátiček. Praha: Profi Press, 2014. ISBN 978-80-86726-58-8.